BUNKA VO FARNOSTI

INTEGRÁCIA BUNKY

Podobne, ako biologická bunka tvorí základnú jednotku ľudského tela, aj evanjelizačná bunka tvorí základnú jednotku systému FEB. Bunka sama o sebe tvorí celok a potrebuje sa živiť, by zdravo rástla. Zrodila sa preto, aby sa rozmnožovala. Vo svojom jadre má vpísanú perspektívu rozmnožovania. Preto sa evanjelizačná bunka potrebuje stretávať pravidelne (raz týždenne), aby sa sýtila v štyroch oblastiach kresťanského života: spoločenstvom, chválou, Božím slovom a svedectvom. Rastie prijímaním nových členov a rozmnožuje sa skrze fenomén mitózy - delením, aby reprodukovala a zväčšovala potenciál evanjelizácie. Týmto spôsobom je evanjelizačná bunka sama o sebe celkom integrálnym a aj integrujúcim. 

 

FARSKÁ INTEGRÁCIA 

Tak, ako biologická bunka je spojená s celým telom bez ktorého nemôže prežiť, tak aj evanjelizačná bunka je v živom vzťahu s farnosťou, ktorá je považovaná za živé telo s evanjelizačným poslaním pre rast celej Cirkvi. Vieme, že ak sa bunka oddelí od tela, zomiera. Telo je zasa zdravé v tej miere, v akej je zdravá každá jeho bunka. Každá zdravá bunka plní určitú úlohu, poslanie, funkciu či službu pre seba samú aj pre celé telo. Tak isto to platí aj pre evanjelizačné bunky. Jej kvalitu aj spojenie s telom - farnosťou môžeme overiť skrze službu, ktorú pre farnosť robí. Každá evanjelizačná bunka je povolaná rozvíjať svoje charizmy, talenty a službu pre dobro celej farnosti. 

Na farskej úrovni včlenenia je vidieť integrálny aj integrujúci charakter evanjelizačnej bunky vo vzťahu s farnosťou. 

 

PASTORAČNÁ INTEGRÁCIA

Biologické telo produkuje nespočetné množstvo buniek, potrebuje rozum, ktorý celý systém koordinuje. Tak isto, aj telo cirkvi - farnosť, ktorá evanjelizuje potrebuje múdro a vyváženým spôsobom organizovať rozvoj a a koordinovať službu evanjelizačných buniek pod dohľadom pastiera.

Pastier má víziu:

  • bunky ako celku
  • rozvoja celej farnosti
  • pastoračnej integrácie oboch - teda bunky s farnosťou

Pastier vnáša a vteľuje "víziu systému FEB" a komunikuje ju v miere, v akej sa rozvíjajú bunky a farnosť. Jeho hlavnou úlohou je vytvárať a udržať štruktúru formácie vedúcich cez formačné stretnutia, najmä však cez osobné vzťahy. Títo vedúci zoskupení okolo svojho pastiera vytvárajú tzv. animačné jadro a pomaličky sú vťahovaní do vízie svojho pastiera. Ak je pastier opravdivo nesený "víziou" systému FEB, pastoračná integrácia bude prebiehať harmonicky v perspektíve, ktorú videl sv. Pavol, keď kontemploval Kristovo mystické telo v dynamike rastu: "Žime podľa pravdy a v láske všestranne vzrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske." (Ef 4,15-16)

Toto je možné v tej miere, v akej pastier dáva dôraz na spiritualitu evanjelizácie a spoločenstva a tiež v akej miere dáva dôraz na kresťanskú formáciu s akcentom na formáciu vedúcich, ktorí ju odovzdávajú vo svojich bunkách a aj do celej farnosti. "... aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku." (Ef 4,12-13)